Tri dni v Corocovade boli naozaj poučné a náročné zároveň. O negatívnych veciach ani písať nebudem. Bolo by toho na naozaj dlhý román. Okrem haprujúcej techniky to bolo hlavne 105km na radare pána policajta v mieste, kde je 40tka. Posledných 40km nám hlási GPS „ River Xind, only for 4x4.“ Radek si to mýli s rally paris dakar, čo ma za následok vypadnutý výfuk. Niektoré prechody rieky naozaj stáli za to a ja som rád, že som nesedel za volantom. Toto by bolo na mňa asi moc. Našťastie to Radek zvládol naozaj na výbornú. Po takmer 5h ceste sme dorazili do Corrcovada.
KOSTARIKA, deň desiaty, jedenásty i dvanásty
Hneď po príchode dostávame „welcome drink,“ ktorý, ako neskôr zisťujeme, nám pripočítajú k ubytku. Fakt sú milí. Ideme na krátku prechádzku „ titi trip “ a po long drinku ( moja obľúbená PiňaColada ) ideme chrápať. Hneď ráno po fotení tukanov sa presúvame o 20km ďalej do Look Inn Hotela, kde garantujú, že keď návštevník neuvidí papagája ARA, tak neplatí za ubytko (medzi nami 75 $ na noc). Aru sme samozrejme videli. Veď je to ich domáci papagáj, ktorý sa celý deň túla po vonku a na noc chodí spať priamo na terasu. A tiež množstvo iných ftákov, ktorý majú v okolí terasy naozaj mnoho lákadiel na to, aby prileteli. Dokonca sa tu sem-tam objaví i kolibrík.
Kým chalani fotia v neďalekej zátoke volavky, ja sa hrám s krabmi. Je to naozaj srandista tvor a je zaujímavé hľadať spôsob ako ich nafotiť. Ale po 2 hodinách som s nimi celkom kamarát a niečo sa podarí i cvaknúť. Mám z toho naozaj radosť. V tej zátoke žijú aj krokodíly. Takže sa sem-tam mrknem na chalanov, či sa nestali spestrením krokodílieho jedálnička a ja nie som bohatší o nejakú tu fototechniku čo by po nich zostala. Naopak, zabúdam na rozbúrene more za sebou a prelieva ma prílivová vlna. Som úplne mokrý (čo by až tak nevadilo) i s foťákom ( to prekáža po predchádzajúcich skúsenostiach so slanou vodou celkom dosť ). Chytro ho utieram, ale aj tak po určitom čase ( asi sa odparila voda a ostala iba soľ) zahlási po stlačení spúšte Err 99 a prestáva fotiť. Dúfam, že ho v servise rozchodia. Je to jedná z ďalších vecí, ktoré nám v Kostarike odišla. Ešte, že máme pred sebou už len pár dní. Pomaly ale isto sa z nás stávajú naozaj viac birdwatcheri ako fotografi.
Ale hotel je to naozaj krásny. Teda hotel. Tak sa to volá, ale normálny Európan si hotel predstavuje určite ináč. Prakticky je to sieť jednoposteľových (dvojložkových) izieb, ktoré majú iba tri steny a spálňa je zároveň kúpeľňa, záchod i sprcha. Síce má sprcha dva kohútiky (dedukujem, že na teplú a studenú vodu) i tak sa mi nepodarilo zistiť ako to spúšťať. Prakticky s tým bojujem už 2 týždne. Nie, že by mi to vadilo, i tak sa furt sprchujem v studenej vode. Medzi jednotlivými chatkami sú drevené chodníčky pár metrov nad zemou. A celý tento systém je v strmom kopci, takže sa na zem dostanete len po príjazdovej ceste k officu, kde sa podávajú i jedlá. A varia naozaj dobre. Len aby som mal aspoň aký – taký pocit, že som niečo zjedol (do čerta i s diétou) musím ísť na dupľu minimálne 3x. Ale dnešná rybička i fčerajší steak na večeru boli fakt výborné.
Mám celý monitor ocapkaný ako zabíjam mušky a moskyty priamo na LCD. Je ich naozaj neúrekom napriek tomu, že k mojej prístelke (ako som hovoril, izby su jednoposteľové) prirobili i moskytieru. Ráno sa zobúdzam doštípaný úplne všade. Najhoršie na tom je, že človek ani necíti, kedy ho tie mrchy štipnú. To nie ako naše komáre. Príde, nasosne sa a už je dead po plesknutí rukou. Tu si štípanec všimnete až ráno keď sčervená. Mrchy jedny.
Ešte si cez deň dávame pár tripov po okolí, večer klasickú akciu „hľadá sa rosnička“ a hurá pod moskytieru chrnieť. I keď som si na 100% istý, že ráno zase vstanem doštípaný, zaťahujem ten kus záclony dokonale (aby nemali kadiaľ vletieť). Začínam vnímať zvuky v okolí. Sa hovorí, že je zdravé spať pri otvorenom okne. No táto izba nemá celú jednú stenu. Minulú noc som sa pomerne často budil. Som zvedavý ako to bude dnes. Je teplo, dusno a vlhko. Pár minút po tom ako vyleziem zo sprchy som zase spotený. Je tu krásne. More je super, všetko je super, ale už aby sme boli zase niekde v horách..... bru noc.
- prípadné otázky a pripomienky môžete zanechať v NÁVŠTEVNEJ KNIHE
© PALI HRADISKÝ | www.FotoTATRY.sk | 2009
Publikováno: 07.02.2011
