Pomaly balíme. Radek je rozložený po celej izbe a snaží sa zabaliť svetlá, ktoré sme ani nepoužili, stativy - samozrejme tiež nie a ostatné hovadinky. Jednoznačne sme sa zhodli na Radkovej poznámke, že najbližšie do trópov vyraziť s jedným batohom bez všetkého toho harampádi, ktoré máme v kufroch. Jednoducho to nevieme používať. Na druhu stranu. Neboli sme ani raz v situácii kedy by to použiť bolo treba.
KOSTARIKA, trinásť, štrnásť a tak ďalej
Po Corcovade sa presúvame do oblastí, ktoré poznáme. Vraciame sa s5 na rieku Rio Tarcoles kde sa snažíme nafotiť krokodýla a ostatné ftáctvo v okolí. Chytáme naozaj luxusné svetlo a zvieratkám to naozaj sluší. A Milanove "good job" pre nášho guida na lodi je ako tak postačujúce mojej nechuti fotiť z lodi. Jednoducho ma to nezaujalo. Teda, iné by to bolo keby som mal plnú kontrolu nad loďou a hlavne nebol 1m nad hladinou. Moje predkláňanie sa cez bočnicu nebolo práve ideálne. Nevedel som dobre komponovať a sústrediť sa na fotku. Ale niečo hádam vyšlo. Prespávame v hotely, ktorý otvorili pred 3 dňami. Dnes má pani prvý-krát plno. Už sme si mysleli, že v tomto meste ani žiaden hotel nie je.
Z Tarcolles sa presúvame do krásnej horskej oblasti Savegre. Cestou údolím sa sem tam zastavíme pri iných ubytkach. Našli sme za 24 $ na noc, čo je oproti 75$ priamo v Savegre lodge luxus. Navyše nám v tejto lodge dovoľujú fotiť i napriek tomu, že tam nie sme ubytovaný. Dávame si nejaké pifko a drinky (samozrejme piňa Coládu) aby sme im boli aspoň ako tak vďačný a fotíme celý deň kolibríky. Príroda sa v okolí za tie dva týždne zmenila. Veľa kvetov odkvitlo a celkovo krajina prestala hrať toľkými farbami. Ale vtáčiky lietajú ako majú a moje 4 hodinové sedenie pri kvietku čakajúc na kolibríka prinieslo ovocie.
Presúvame sa na celý deň do San Jose povybavovať nejaké záležitosti a ubytovať sa v Hotely Internacional. Ráno, na druhý deň vyrážame do neďalekého LaPaz ( niečo ako ZOO) fotiť ešte nejaké žabky a kolibríky. Kolibríkom sa však nechce a moc nelietajú. S chalanmi sa celkom čudujeme ako to, že videá na youtube a skúsenosti iných čo tu už fotili absolútne nekorešpondujú so skutočnosťou. Možno je to počasím. Možno je to obdobím. Každopádne sa ani nesnažím fotiť .. prakticky nie je čo. Ale so žabkami ( žabkou ) sme sa celkom pohrali a bola to veľmi pekná a trpezlivá modelka.
Odovzdávame zašpinené auto do požičovne. Chlapík akurát odpiše stav ťachometru ( spravili sme 2100 km ) a vyskúša stierače s ostrekovačom. Sú naozaj zlatý. Ešte nás aj zadara odvezú ( miesto taxíka ) nas5 do hotelu. Proste pohodka. Večeru si dávame v Burger Kingu ( double whoper chutí výborne ) a snažíme sa zmeniť 75.000 colonov nas5 na doláre. Ete dobaliť posledné hovadiny do kufrov, poriadne obaliť do bublinkovej fólie statívy, vypiť pifko a THE END. Zajtra ráno nám o 7 a.m letí lietadlo domov. Takže dobrú noc a zajtra príjemnú a bezpečnú cestu domov. Už sa fakt teším.
Kostariku si nechám na pár dní ( týždňov ) v hlave uležať. Neskor sa pokúsim urobiť nejakú sumarizáciu nášho foto tripu a tiež spracovať fotky. Myslím, že pár ich na prezentáciu naozaj bude. Každopádne posledných 17 dní myslím stálo za to. Naučil som sa pár nových vecí a získal pár nových skúsenosti. Radek s Milanom sú fajn partia a verím, že pár dohodnutých foto akcií sa i v budúcnosti uskutoční. Ale to má čas. Teraz sa hlavne dostať domov a čo najskor sa zase zaradiť do normálneho života.
- prípadné otázky a pripomienky môžete zanechať v NÁVŠTEVNEJ KNIHE
© PALI HRADISKÝ | www.FotoTATRY.sk | 2009
Publikováno: 10.02.2011
