Tatry Foto - Pali Hradiský

Krásne inverzné počasie sa neoplatí stráviť nikde inde ako na horách. Kým v dolinách je zamračené, hore svieti nádherné slniečko. Michal Balada ma vyťahuje na Luční Boudu (1410 m), najväčšiu a najstaršiu horskú chatu v Krkonošiach.

Krkonoše a Luční Bouda

Ďalšie naj si pripisuje za najvyššie položenú reštauráciu. A dá svoje „naj“ zákazníkovi a turistovi aj riadne pocítiť.  Aj napriek ľahkej dostupnosti a bezproblémovemu zásobovaniu chaty sú ceny za nocľah i jedlo viac než vysoké. Za pivo dávam v reštaurácii takmer 50,- a polievka stojí 59,- Kč. Na chate sme sa ubytovali s vlastným spacákom a karimatkou v izbe, kde by teplomer sotva ukázal nad 8ºC. Radiátor samozrejme nefungoval a tak sme mohli zabudnúť na sušenie oblečenia a premoknutých topánok. Jediným „bonusom“ bol hádam iba záchod a sprcha. Tam bola teplota vyššia a tiekla aj teplá voda.

Na Luční Boudu vyrážame vo večerných hodinách z Pece pod Snežkou okolo Richterových boud a Výrovky po krásne vyratrakovej ceste. Okolo nás sa veselo preháňajú snežne skútre.  Za dobu, kým sme my vyliezli hore na Luční boudu, preletel ten istý okolo nás asi 5x. Holt, každý si vysvetľujeme pojem Národného parku trošku ináč. Tesne pred chatou nás ešte dobehne rolba, z ktorej sa vyrúti asi 20 turistov (účastníkov nejakej protilavínovej akcie).

Snežnice alebo ako na hlboký sneh
Ráno vstávame hodinu pred svitaním. Je to dostatok času, aby sme našli nejaké pekné miesto na fotenie pod alebo na Studniční Hore. Kým ja sa mimo chodníka zabáram po kolena do snehu, Michal   pobehuje v snežniciach okolo mňa, akoby sa nič nedialo. V hlbokom snehu je to výborná pomôcka nielen pre turistu, ale i fotografa hľadajúceho svoje kompozície. Navyše, pohybovať sa so statívom a fotoaparátom v ruke po hlbokom snehu nie je to pravé orechové. V daný moment sa tie snežnice naozaj zdajú ako ideálny spoločník. I napriek tomu všetkému ale odolávam a ostanem pri svojich skialpových lyžiach. Prídu mi o dosť praktickejšie a rýchlejšie (hlavne pri zostupoch).

Fotenie pod Sněžkou.
Tesne pred východom sa objavuje povestný mrak k....ič a bráni prvým slnečným lúčom zasvietiť na hory. To najlepšie svetlo väčšinou býva len pár minút po východe slnka a tak je to celkom na škodu. Aj napriek tomu si predsa len myslím, že pár obrázkov celkom vyšlo. Vraciame sa na chatu a pri šálke čaju mastíme s Michalom šachy a oddychujeme. Vyliezame zas až pár hodín pred západom slnka, aby sme sa dostali na Luční Horu. Medzičasom sa celkom zhoršilo počasie. Zdvihol sa vietor a mraky sa krásne prevaľujú cez kopce. Ale s pevnou vierou (hlavne Michalovou) a snehom po kolená aj tak lezieme takmer hodinu na kopec. Bez tých snežníc je to celkom makačka. Mraky postupne ustupujú a tesne pred západom slnka je o5 úplne čistá obloha. Fotíme odušu, ale za tú dobu sme poriadne vymrzli a ja si už necítim prsty na rukách a nohách. Celkom sa teším na čaj a relatívne teplo v izbe na chajde a hlavne ... môj teplý spacák. V noci je vonku - 15ºC  a ja mám celkom strach si položiť otázku, koľko tak môže byť v izbe.  Spolunoclažníci sa v tenkých spacákoch (vzor BIKE – ako jeden z nich poznamenal) klepú celú noc. Navyše nemajú ani karimatky. Ráno vstávame až za svitania a pri pohľade na neroztopený sneh spadnutý zo statívu pri Michalovej hlave neveriacky krútime hlavami. Je načase ísť domov, do tepla :)

 

- krásne fotky a stránky kamaráta  Michala Baladu

- prípadné otázky a pripomienky môžete zanechať v NÁVŠTEVNEJ KNIHE

© PALI HRADISKÝ | www.FotoTATRY.sk | 2009

Publikováno: 25.01.2010